[{"@context":"https:\/\/schema.org\/","@type":"Article","@id":"https:\/\/www.peteroravec.sk\/diamanty-poklady-zeme\/#Article","mainEntityOfPage":"https:\/\/www.peteroravec.sk\/diamanty-poklady-zeme\/","headline":"Diamanty \u2013 poklady zeme","name":"Diamanty \u2013 poklady zeme","description":"Na svete je len p\u00e4\u0165 typov drahokamov. Ka\u017ed\u00fd vynik\u00e1 nie\u010d\u00edm in\u00fdm a v ka\u017edom druhu sa n\u00e1jdu excelentn\u00e9 k\u00fasky. Perlou","datePublished":"2018-07-20","dateModified":"2023-04-25","author":{"@type":"Person","@id":"https:\/\/www.peteroravec.sk\/author\/#Person","name":"","url":"https:\/\/www.peteroravec.sk\/author\/","identifier":1,"image":{"@type":"ImageObject","@id":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/e2bc6fe70dccf39a55c73bbd7bca9ee949cec8871fdab6d0b20905b7ccca14f3?s=96&d=mm&r=g","url":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/e2bc6fe70dccf39a55c73bbd7bca9ee949cec8871fdab6d0b20905b7ccca14f3?s=96&d=mm&r=g","height":96,"width":96}},"publisher":{"@type":"Organization","name":"peteroravec.sk","logo":{"@type":"ImageObject","@id":"\/logo.png","url":"\/logo.png","width":600,"height":60}},"image":{"@type":"ImageObject","@id":"https:\/\/www.peteroravec.sk\/wp-content\/uploads\/img_a289357_w2017_t1531149338.jpg","url":"https:\/\/www.peteroravec.sk\/wp-content\/uploads\/img_a289357_w2017_t1531149338.jpg","height":0,"width":0},"url":"https:\/\/www.peteroravec.sk\/diamanty-poklady-zeme\/","about":["Produkty"],"wordCount":462,"articleBody":" Na svete je len p\u00e4\u0165 typov drahokamov. Ka\u017ed\u00fd vynik\u00e1 nie\u010d\u00edm in\u00fdm a v ka\u017edom druhu sa n\u00e1jdu excelentn\u00e9 k\u00fasky. Perlou medzi drahokamami je najzn\u00e1mej\u0161\u00ed miner\u00e1l diamant. Okrem diamantu sa medzi drahokamy rad\u00ed aj smaragd (zelen\u00fd), rub\u00edn (\u010derven\u00fd), zaf\u00edr (modr\u00fd) a drah\u00fd op\u00e1l (pestrofarebn\u00fd).Diamant. Diamant je miner\u00e1l tvoren\u00fd kubickou kry\u0161talickou formou uhl\u00edka \u010do u\u017e sam\u00e9 o sebe je raritou. \u010cist\u00fd a najhodnotnej\u0161\u00ed diamant m\u00e1 priezra\u010dn\u00fa farbu. Ak\u00e9ko\u013evek zafarbenie diamantu znamen\u00e1 \u017ee nejde o \u010dist\u00fd uhl\u00edk, preto sa m\u00f4\u017eu objavi\u0165 diamanty \u017elt\u00e9, modr\u00e9, zelen\u00e9, a aj \u010dierne. Najvz\u00e1cnej\u0161ie diamanty s\u00fa priezra\u010dn\u00e9. \u010cierne diamanty s\u00fa ve\u013emi krehk\u00e9 a je \u0165a\u017ek\u00e9 ich vybr\u00fasi\u0165. Obsahuj\u00fa mno\u017estvo pukl\u00edn a ne\u010dist\u00f4t, ktor\u00e9 im d\u00e1vaj\u00fa ich typick\u00fa farbu. Aj napriek tomu patria medzi vyh\u013ead\u00e1van\u00e9 drah\u00e9 kamene do \u0161perkov. Diamanty na to, aby mohli vznikn\u00fa\u0165 v celej svojej kr\u00e1se potrebovali mili\u00f3ny rokov. Vznikaj\u00fa hlboko v zemi a na jej povrch sa dost\u00e1vaj\u00fa vulkanickou \u010dinnos\u0165ou.Najv\u00e4\u010d\u0161ie diamanty. Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed surov\u00fd diamant s\u00fa\u010dasnej doby m\u00e1 n\u00e1zov Centenary bol objaven\u00fd v roku 1988 a jeho v\u00e1ha v surovom stave bola takmer 600 kar\u00e1tov, \u010do je 120 gramov (1 kar\u00e1t m\u00e1 hmotnos\u0165 0,2 gramy). Po vybr\u00fasen\u00fd jeho v\u00e1ha klesla na 274 kar\u00e1tov. Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed diamant v hist\u00f3rii drahokamov bol objaven\u00fd v roku 1905. Niesol n\u00e1zov Cullinan I. V surovom stave v\u00e1\u017eil 3 100 kar\u00e1tov. Z tohto k\u00fasku sa po vybr\u00fasen\u00ed stali dva diamanty. Jeden s n\u00e1zvom Ve\u013ek\u00e1 hviezda Ju\u017enej Afriky s hmotnos\u0165ou 530 kar\u00e1tov. Druh\u00fd, men\u0161\u00ed kus m\u00e1 n\u00e1zov Cullinan II a jeho hmotnos\u0165 je 318 kar\u00e1tov. Oba diamanty s\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou britsk\u00fdch korunova\u010dn\u00fdch klenotov. Najzn\u00e1mej\u0161\u00ed farebn\u00fd diamant m\u00e1 n\u00e1zov Blue Hope ( modr\u00e1 n\u00e1dej). Svojej modrej farbe v\u010fa\u010di za pr\u00edtomnos\u0165 b\u00f3ru, ktor\u00fd mu dodal jedine\u010dn\u00fa a n\u00e1dhern\u00fa farbu. V roku 1966 kedy ho objavili (v Indii) v\u00e1\u017eil 115 kar\u00e1tov. Od t\u00fdch \u010dias zmenil nieko\u013eko kr\u00e1t majite\u013eov (bol aj v rodine franc\u00fazskeho kr\u00e1\u013ea), ktor\u00fd ho nech\u00e1vali prebrusova\u0165. V s\u00fa\u010dasnosti m\u00e1 len 45 kar\u00e1tov a je zn\u00e1my t\u00fdm, \u017ee svojim majite\u013eom, aj napriek n\u00e1zvu, prin\u00e1\u0161al len ne\u0161\u0165astie. Zomreli krutou, alebo z\u00e1hadnou smr\u0165ou, ochoreli, alebo ich prenasledovali ne\u0161\u0165astia. Majite\u013e franc\u00fazsky kr\u00e1\u013e \u013dudov\u00edt XIV zomrel na otravu krvi. \u013dudov\u00edt XVI s man\u017eelkou Mariou Antoinettou skon\u010dili pod gilot\u00ednou. N. Fouquet si Blue Hope po\u017ei\u010dal na jednu spolo\u010densk\u00fa udalos\u0165, kr\u00e1tko nato upadol do nemilosti kr\u00e1\u013ea a str\u00e1vil v \u017eal\u00e1ri 15 rokov.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                        4.6\/5 - (5 votes)        "},{"@context":"https:\/\/schema.org\/","@type":"BreadcrumbList","itemListElement":[{"@type":"ListItem","position":1,"name":"Diamanty \u2013 poklady zeme","item":"https:\/\/www.peteroravec.sk\/diamanty-poklady-zeme\/#breadcrumbitem"}]}]