Ako by sme charakterizovali peniaze? Posvätné alebo vulgárne?
Peniaze nie sú ani posvätné a ani vulgárne. Ide o materiál, vec, ktorou manipulujú ľudia a ich skutky môžeme nazvať posvätnými alebo vulgárnymi. Peniaze sú bezduché.
Týmito peniazmi však môžeme napomôcť ku skutočne pekným skutkom, no na druhej strane ich môžeme využiť k nečestným plánom. No rozhodujeme sa my, ľudia, naše svedomie. Peniaze sú len potrebný nástroj. Potrebný, ale stále iba nástroj, vec bez duše. O skutkoch sa rozhodujeme predovšetkým my.
Ako však o nich rozprávať na verejnosti? Ak niekomu dávame peniaze, prejavujeme mu náklonnosť a dôveru. No ak by sme od niekoho potrebovali aby nám vyhovel a pomohol, pričom v prvom rade začneme rozprávať o peniazoch, je to vulgárne. Teda aj tu si musíme uvedomiť, že peniaze sú nástroj. Tak si myslím, že v taktomto prípade by sme mali vedieť rázne, no s rešpetkom vysloviť čo potrebujeme a peniaze /ako nástroj/ spomenúť až na samom konci. Myslím si, že takýmto štýlom by to bolo zdvorilé, no zasa reálne a k veci. Pretože vulgárne by pôsobilo i to, pokiaľ by sme od niekoho niečo žiadali zadarmo.
• Stručnejšie by som to povedal tak, že v prvom rade by sme vo všetkom mali jednať na spôsob ľudskosti a peniaze spomenúť ako pomôcku k dosiahnutiu. Teda zaujímať sa v prvom rade o toho človeka a jeho plány, priania, túžby. V opačnom prípade začať rozhovor o svojich ľudských prianiach, plánoch, túžbach a finančnou otázkou to uzavrieť. Skrátka aby sme o peniazoch nevraveli ako o jedinej najpodstatnejšej veci.
To by sme jednali iba na spôsob „Daj peniaze!“ Ale začo? Predsa to musí mať nejaký vyšší, duchovnejší zmysel. Prečo by mal niekto niekomu dať peniaze bez úplnej príčiny? Takisto ani my nemôžeme od niekoho pýtať peniaze len tak, bez zásluhy či rozumného dialógu. Musí to mať vyšší zmysel.